Dean sa zvrtol a bežal k autu. Tento raz to bolo naozaj zlé. Sam chrčal a dokonca sa mu z úst vytekala krv. Rýchlo otvoril dvere a vytiahol ho spoza volantu na zem. Utrel mu rukávom krv z kútika, aby to dievča nevidelo. Ona totiž pribehla za ním. "Och môj Bože, čo mu je?" spýtala sa a s obavami hľadela na chrapčiaceho Sama. "Nie je to nič vážne, neboj," povedal Dean: "Kľudne môžeš odísť." "Nenechám ťa s ním samého, taká zlá až nie som. A prečo sa nehýbe a len chrčí? Má nejakú chorobu?" "Nič to nie je," Dean sa snažil ju ignorovať a chaoticky nad ním pohyboval rukami. Bol totálne vystrašený. "Počuj človeče, mali by sme mu podložiť hlavu a vyložiť nohy...niečo ako proti- šoková poloha. Určite si už o takom niečom počul." "Mohla by si byť ticho, keď si sa už rozhodla tu zostať? Lezieš mi na nervy!" z ničoho nič Sam len ochabol a nevydal zo seba ani hláska. Deanovi sa uľavilo. Čoskoro bude z najhoršieho vonku. Dievča sa naklonilo nad Sama a zmeralo mu pulz. "Tep má rýchlejší, niečo ho muselo rozrušiť. Počuj, mal by si ho zobrať do nemocnice," povedala a pritom sa pozrela Deanovi do očí. "Nie, to netreba," povedal: "ja to zvládnem." Otvoril si zadné dvere a začal Sama ťahať na dvojsedadlo. "Jessica...Jessicaaaa," ledva počuteľne zašveholil Sam. Dievča zostalo stáť ako obarené. Zvrtlo sa a bežalo k autu. Dean tam len zostal stáť a pomaly sa vzdával predstavy o romániku s vreckovou zlodejkou.

"Sam! Sam!" Sam ležal a nemohol sa pohnúť. Všade bolo len oslepujúce biele svetlo. "Sam! Sam! Saaaaam!" "Jessica?" odpovedal na vzdialené volanie. "Sam..." volanie slablo. "Jess! Jessica!!!" Sam si išiel vykričať hlasivky. "Sam....Sam... už viac nie si v bezpečí! Sam..." Jessicin hlas prechádzal do panického kriku. "Jessica! Jess!" "Sam, dávaj si na Neho pozor! Sam!" plynulé slová sa zmenili na desivé výskanie. Sam kričal do ustupujúceho svetla Jessicino meno ale počul len vzdialené kvílenie...

"Kde máš tú krásavicu?" spýtal sa Sam a pomaly si sadal na zadné sedadlo. "Och braček, teraz si ma fakt vydesil!" povedal Dean a mierne pribrzdil. "To mám až taký desivý hlas?" Sam si chytil rukou temeno hlavy a zastonal. "Nie kvôli tvojmu hlasu, ale kvôli tomu záchvatu. Sam, prestáva sa mi to páčiť!" "Aj mne Dean, aj mne..." Sam otočil hlavu a pozrel sa von z okna: "ale neodbočuj, kde si ju nechal?" Dean zaparkoval a počkal, kým si Sam presadol na svoje miesto spolujazdca. "Neviem, niekam zdrhla len čo ťa počula povedať Jessicino meno," povedal a znovu naštartoval. "To je čudné, tuším máš fakt smolu na baby braček," nadhodil Sam a chystal sa ísť spať. "Počkaj Sam, ešte stále si mi nepovedal, čo si videl!" "Ale," Dean zbystril pozornosť: "nič dôležité." "Neklam, viem kedy sa o to pokúšaš. Buď to vyklopíš teraz, alebo pri najbližšom moteli umyješ auto!" Sam opísal bratovi podrobne jeho vidinu. Takisto sa zmienil o tom, že sa vo vidine ani v skutočnosti nemohol pohnúť a bol celý paralyzovaný. Samozrejme, že mu nepovedal o tých obavách, ktoré mu gniavili dušu. "Dean, potrebujem si niekde nabiť notebook a zistiť na internete niečo o týchto vidinách," zakončil svoje rozprávanie. Dean zatočil volantom na Chevrolete a ocitli sa na opustenej ceste vedúcej k nejakému malému mestečku. Sam zaryto mlčal a len sa díval pred seba.

Znepokojuje ma čím ďalej, tým viac...ale ako mu to mám povedať? Mám obavy, že raz keď pri ňom nebudem, stane sa mu niečo omnoho horšie.

Sam ležal v prázdnej motelovej izbe s notebookom na bruchu a usilovne hľadal odpovede na svoje otázky. Bol rád, že Dean tu nie je pri ňom, ale súčasne by ho mal radšej pri sebe. Ako zvyčajne, o vidinách jeho formátu bolo na nete žalostne málo. Väčšinou boli kvalifikované ako jeden zo symptomóv epilepsie alebo ako šamanský dar v starých mytológiách. Zaklapol počítač a vybral sa do sprchy. Pod prúdom teplej vody aj tak neprišiel na nové myšlienky. Zatiaľ, čo sa mladší brat ukladal do postele, Dean sa snažil vyhrať jeho ukradnuté peniaze späť. Síce ich nahradil už včera, ale aj tak ho to škrelo. Ale práve dnes sa mu vôbec nedarilo. Vybral sa teda nadýchať nočného vzduchu. Oprel sa o neďaleký plot a rozmýšľal. Zazdalo sa mu, že zbadal ako za zákrutou mizla kučeravá hlava. "To snáď nie je možné," hlesol a rozbehol sa za svojou vidinou. A naozaj, o niekoľko okamihov sa díval na kučeravé dievča ako sa márne snaží naštartovať svoje auto. Oprel sa o strechu a zaklopal jej na okienko. Zahryzla si do pery a zosunula ho. "Ahoj vreckárka," povedal jej Dean a uškrnul sa. "Ahoj, kde máš kamoša?" spýtala sa a vystúpila z auta. "Neboj sa, nie je nablízku. Počuj, ty ma sleduješ?" položil jej otázku. "Prečo by som to robila? Skôr mi to pripadá, že ty sa objavíš všade tam, kde som ja." "Vyzerá to na náhodu, čo?" "Ani by som nepovedala, neverím na náhody," v očiach sa jej zjavili šibalské iskričky. "Čo máš s autom?" Dievča otvorilo kapotu a oprelo sa o blatník: "Naozaj neviem, čo s ním je. Už som skúšala všetko. Jazdí si ako sa mu zachce." Dean sa naklonil a začal si podrobne prezerať obsah motorového priestoru. Vyhrnul si rukávy a niečo tam pozaťahoval alebo len vyčistil. "Choď vyskúšať štartovanie," povedal jej a vystrel sa. Dievča si sadlo za volant a strčilo kľúče do zapaľovania. Ihneď sa ozval lahodný zvuk motora. Dean zaklapol kapotu a presunul sa k okienku. "Tak, teraz môžeš ujsť zasa ďalej," povedal. "Ďakujem, naozaj si mi veľmi pomohol," dievča sa usmialo a poslalo mu vzdušný bozk: "maj sa kovboj a daj si bacha na kamoša." Ozvalo sa naštartovanie auta a Dean sa len díval za miznúcou siluetou.

Slnko sa dotieravo snažilo dostať do zadebnenej motelovej izby. Sam rozprestrel závesy a slnko sa plnou mierou dostalo do miestnosti. Dean si mrzuto pretiahol perinu cez hlavu. "Dean vstávaj, je čas ísť," no z Deana sa dostalo len nezrozumiteľné mrmlanie. Vstávanie mu trvalo síce dlhšie ako obyčajne, ale mal veľmi dobrú náladu. V aute si dokonca hmkal melódiu. "Tuším máš dobrú náladu braček," nenechalo to Sama na pokoji. "Dalo by sa to aj tak nazvať," odpovedal mu Dean. "Žeby nočné dobrodružstvo?" "Možno," zahmlieval Dean: "teraz ma však zaujímajú tvoje vidiny. Nesmieme zabúdať na našu prácu. Našiel si o tom na nete niečo?" "Nie, len zvyčajné drísty." "Pozri sa Sam, niečo sa musí diať. Tieto vidiny mávaš vždy, keď je na blízku on..." Dean nedokončil vetu. "Viem Dean. Preboha, čo si myslíš, že ja nie som vydesený? Poviem ti, nie je to sranda byť paralyzovaný," Sam začínal byť podráždený. "Okej, je mi to jasné. Potrebujeme otca. A nie len to. Potrebujeme niekde zostať a sledovať znaky," Sam vytiahol mobil a vytočil otcovo číslo. Ako vždy, ozval sa mu len záznamník a nechal teda stručný odkaz s miestom, kde zostanú a s prosbou, aby sa k nim otec pridal. Nasledujúcich pár dní sa domovom pre súrodencov stal zatuchnutý motel s príručnou krčmou na dolnom poschodí v zapadnutom meste, kde všetko páchlo rybami z neďalekej fabriky na výrobu rybích konzerv. No bolo to lepšie ako krčiť sa na zadnom sedadle. Otec sa stále neozýval a tak boli chlapci odkázaní sami na seba. Samovi sa záchvaty zhoršovali, trvali aj desať minút a počas nich sa absolútne nemohol hýbať. A najhoršie bolo, že už nevidel ani nepočul v nich nič, len Jessicino panické volanie jeho mena. Bolo nedeľné ráno a Dean so Samom sa vybrali kúpiť čerstvé noviny a kávu. Posadili sa do kaviarne na rohu ulice oproti kostolu a pri pití kávy si čítali novinky z tohto kúta štátov. Dean v zamyslení pozrel von oknom a videl ako z kostola vychádza kučeravá bruneta. Mimovoľne sa usmial a znova pozrel do novín. "Dean, mám niečo," povedal Sam a začal čítať: "Rodina Summersových utrpela krutú stratu. Členovia starej tunajšej rodiny včera utrpeli strašnú stratu, keď pred nenásytným ohňom nedokázali uchrániť matku najnovšieho člena rodiny. Lilly Summersová zhorela spolu s južným krídlom ich honosného sídla na Alexis Road. Z horiacej detskej izby sa však slúžke podarilo zachrániť aspoň najmladšieho člena rodiny, malého Adriana Summersa. Príčina požiaru sa stále vyšetruje a vyjadrujeme Summersonovcom úprimnú sústrasť." Dean šokovane zazeral na Sama: "Ako sme to mohli prehliadnuť? Veď tu neboli žiadne znaky a nezaevidovali sme žiadne dieťa, ktoré by malo oslavovať šesť mesiacov!" "Niečo nám ušlo. Nevieme vôbec, či to bola tá istá vec," povedal Sam. "Musíme to prešetriť, poď," Dean si vzal bundu a vyšiel von z kaviarne. Zrazu zostal stáť ako obarený. Kučeravá dievčina stála pri jeho aute a bola veľmi vydesená. Dean sa k nej rozbehol. "Čo sa deje?" chytil ju okolo pliec. "Dean, musíme sa rozprávať! Je to veľmi..." "Počkať, odkiaľ vieš moje meno?" skočil jej do reči. "Na tom teraz nezáleží. Ide o Sama, Dean my mu musíme pomôcť!" začal jej od paniky preskakovať hlas. "Dobre, dobre, upokoj sa!" "Nie, kde je Sam teraz? No tak Dean, kde je?" spýtala sa a začala sa obzerať.

Len čo zbadala Sama ako k nim kráča, tak sa trochu upokojila: "Máte ten colt vy alebo váš otec?" "Počuj bruneta, už ma fakt začínaš desiť. Kto do pekla si?" nedal sa Dean. Zrazu sa v tvári dievčaťa objavila zmes strachu a potlačeného výkriku. Vytrhla sa z Deanovho zovretia okolo pliec a bežala na pomoc Samovi, ktorý sa beznádejne rútil k zemi a celý sa triasol...

Autor: Elendilka